Quantcast
Viewing all 71 articles
Browse latest View live

Tan é sézon

Tan é sézon

Hector POULLET
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

(Tan é sézon  sé ké, andan Montray kréyol, dé mo kat pawol ola an ké gadévwè  si èvè zòt nou ka fè kréyòl palé asi sians é tèknik, pou nou pa rété ka gadé yenki adan rétrovizè-lavi.)

Sézon mango.

Nou an plen mitan sézon a mango. Mango toupatou ka fè labou bò chimen. Mango fil, mango-tin, mango-ponm, mango-zékodenn épi …mango-kawòt, mang- bèf, maango-pafol… Konmen kalité mango tini konsa adan sé ti péyi an-nou la ? Ni moun ka di tini pasé san (100) variétés mango. Ola tousa sé divès sòt kalité mango-lasa sòti ? An tan Kalinago pa té tini mango asi sé lilèt an-nou la. Yo ka di non siantifik, laten, a mango sé Manguifera indica, kivédi mango sòti an péyi Lend. Kidonk sé on pyébwa-vini. I pa natif-natal kotésit. Mé i anni  blèz an péyi-la ! Mé yo pé pa di-nou  tout sé diféran kalité mango-lasa sé pòté yo pòté-yo vini. Kijan yo rivé kotésit ? E kanmenmsi sé zansèt Zendyen  yo té ké menné grenn a mango kon tilili adan makout a-yo, yo pa vini èvè plis pasé on dis (10) variété konsa mé pa san (100). Alò kijan fè tous sé variété-lasa rivé démiltipliyé kotésit. Piplis a pa toutafètman sé menm kalité mango-la ou ka jwenn adan sé diféran lilèt-la, ki sé Matinik, kontèl mango-zéfirin, ki sé Ayiti (mango-madanmblan, mango-fwansik). Alòs !  Sa té ké tè-la  bò kotésit i té ké  rivé chanjé kalité a sé mango. Awa !

Mi,  sé èvè mango nou té ké pé fè on bèl kalkilasyon-étid asi sians génétik. Asiré pa pétét sa té ké pé bien rédé-nou konpwann sa ka pasé èvè moun osi. Kontèl :  poukisa on papa é on manman métis pé rivé fè on timoun pli nwè pasé, oswa pli blan, ki papa-la é manman-la ?

Toutfwazékant annou konsidiré mango-fil  é mango ponm sé dé variété èstab, génotip a-yo ( kivédi sa ki maké adidan liv-istwa a noyo a grenn-la, adan sé jèn-la andidan noyo-la) é fénotip a-yo ( sa yo ka lésé-nou vwè asi figi a-yo, aparans-andèwò a-yo) sé menm-parèy.

 Davwa nou sav tout jèn toujou an doub, èvè on karaktè dominan nou kay maké-y èvè on granlèt, Majiskil, é on karaktè résésif nou kay maké-y èvè on tilèt,miniskil. Annou kriyé mango-fil (Ff : Fil-fil ) é mango-ponm li (Pp : Ponm –ponm).

Si sa pé rivé déparfwa mango-fil kwaté èvè mango fil (Ff x Ff) oswa mango-ponm èvè mango-ponm (Pp x Pp) davwa pa lwen la on pié mango yé sa pé toujou tini on menm variété mango, mé pli souvantfwa sé van-la oswa mouchamiyèl oben zwazo ka chayé polèn a on pié mango asi onlòt pyé mango. Kifè sa ka rivé mango-fil kwazé èvè mango-ponm é ou pé ni (Ff x Pp) é lè sé jèn-la ka dézanbwaré ou pé rivé asi  4 kalité konbinézon posib : (FP) on sòt kalité mango-fil-ponm (pétèt sé sila nou ka kriyé mango-won) épi (Fp) ( sa pé sila nou ka kriyé mango-tin) épi (fP) (pétèt sé mango-Bastè), épi pou fini (fp) (pétèt mango-zékodenn). Mé p’on sé variété lasa pa èstab davwa sé hibrid prèmyé jénération yo ka kriyé F1, kivédi dèmen lè yomenm a-yo ké kwazé èvè dòt variété, yo pa oblijé bay menm mango-la èvè sa yo té ka sanm, davwa yomenm a-yo kay kwazé èvè dòt variété mango…

Moun i pa konnèt sé règ-jénétik lasa, ka konpwanndi lè yo planté on grenn mango é i pa bay menm mango-la mé onlòt variété, yo ka kwè sé tè-la i chouboulé variété a mango-la oswa davwa, yo ka kwè, sé pas yo pa té planté grenn-la an bon doukou, menmjan lè on manman milatrès é on papa milat fè on timoun pli nwè pasé yo chak, yo ka kwè timoun-lasa pé pa ta papa-la é sa ka fè onsèl wélélé ka boulvèsé fanmi-la.  

Nou senplifyé tousa, mé fo nou konpwann a pa onsèl jèn ka aji asi aparans a on variété a mango, sé akwèdi chak aspé nou ka vwè, a pa anni dé lèt (FF oswa PP, mé tout on lign ékriti èvè onpil lèt, é plizié lign ékriti adan pliziè paj diféren !!! Kivédi kalkilasion dèyè poko mannié é sa pli konpliké ankò kifè sé anni on òdinatè i té ké pé fè kalkilasion-lasa pou détèrminé sa yo ka kriyé jénòm a èspès-la,ki védi déchifré  liv-istwa-jèn a lafanmi-mango.

Anplis disa, adan ékriti a sé jèn-la on lèt pé manké, oswa on lign pé mal woukopié, sé sa yo ka kriyé on mitasion, sa ka fè on nouvo kalité mango i pa té ka ègzisté avan é mitasion-lasa pli souvantfwa èstab, sa ra pou y fè macharyè.

Eben menmjan pou nèg, blan, milat, chaben, kalazaza, zendyen, bata, kap,  é kisisayésa. Fo nou sonjé diversalité sé pligran prèmié règ a lavi asi latè, sé asi règ fondal lasa lavi ka démiltipliyé toulongalé é sa pli  ra pasé on nèg a zié blé pou rivé touvé adan on èspès zannimo oswa èspè pyébwa ola té ké tini onsèl variété i té ké tousel tousel a-y. Tout jèn kisé pour zannimo, moun oswa piébwa toujou chèché mélanjé é divèsifié pou i trapé plis chans viv.

Mèsi pou tan-la zòt pwan pou éséyé konpwann-mwen asi on sijé i pa fasil. Mèsi si zòt vlé ay pli lwen adan réflèksyònman-lasa,  oswa fè on kozé asi sa, kontèl poukisa tini tousa variété mango é pouki sa pa ka fèt pou fouyapen oben pou kòwòsol ? Kenbé lafanmi adan onlòt solèy. Pwochen kozé an ka pwopozé-zot sé ké konmdifèt asi Soley. Ki jou é konmen fwa adan on lanné Solèy ka pasé an Zénit a syèl an-nou kivédi an mitan-mitan syèl an-nou  Konmansé kalkilé asi sa. Mèsi onpil !

VOKABILÈ

Gadévwè : chercher

Kidonk : ainsi, donc.

Anni : seulement, de l’Anglais  « only »

Blèz : à l’aise (kon Blèz).

Kanmenmsi : quand bien même.

Tilili : en très grand nombre.

Makout : sac de voyage.

Davwa / padavwa : parce que.

Toutfwazékant : cependant.

Dézanbwaré : se désolidariser, se dédoubler

Chouboulé : bouleverser, destabilise ;

Kontèl : par exemple


TAN E SÉZON LIMÉWO 2

TAN E SÉZON LIMÉWO 2

par Hector Poullet
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

Ki van ka chayé lapli vini kotési é kitan soley ka touvé-y an Zénit a syel an-nou ? ( Adan «  Tan é sézon liméwo 2 lasa, menmjan èvè liméwo 1 é menmjan èvè tèks ola nou ka gadévwè kijan fè Sians é Teknik palé kréyol, nou ké sèvi èvè mo fwansé nou ké kréyolizé, nou ké modifié fonétik a-yo é grafi-la, san chèché envanté mo moun pa konnnèt, poudavwa sé près sé menm vokabilè-lasa  yo ka sèvi adan tout lang lè yo ka trété sé tèm-lasa, ki sé jénétik kon dènié fwa-la, kisé astronomi kon jodi-la)

Sé Jéra Loriyèt i wouvè zié an-mwen asi dé kèsion-lasa. Mi sa i té ka rakonté :

« Yo té mété-mwen an konjé « longue durée » padavwa on doktè a kyè, sa yo ka kriyé kardiològ, té déklaré an té fou an mitan tèt.

On jou an ka gadé kayé-lékòl a Jobi, prèmié gason an-mwen é ka an ka li ? Mètlékòl-la fè sé timoun-la maké : “ Le vent d’Ouest amène la pluie” ! Ki mafouti ésa ? An  baré « Ouest » épi an maké anho, an wouj, « Est ».

Lè mètlékòl -la vwè sa  an té maké asi kayé a timoun-la i monté an koko. I di : « Tu diras à  ton père de passer à l’école dès qu’il pourra, le plus tôt sera le mieux», é mètlékòl-la baré « Est » an té maké é i woumété « Ouest ».

An ay kontré mètlékòl-la. An tan-lasa sé ensisitè-la té kon jakorépèt, yo té ka maké sa i té ékri an liv-la. Lè an rivé misyé ka montré-mwen liv-la é ka mandé kijan an pé permèt-mwen kontrèdi on liv i « au programme » ? Es an ka konpwanndi an pli entélijan pasé toutmoun ? An réponn-li, liv-la, i ka sèvi la, fèt pou Lafwans é anba-la sé van i sòti si Loséan Atlantik ka menné niyaj-lapli, mé si i gadé pozision jéografik a Lagwadloup, sé van i sòti asi lanmè ka menné lapli, mé asi kot-ovan é pa asi kot-soulvan.

Monkonpè rèsté èstébékwè ! I pa té jen kalkilé sa, sa chouboulé-y davwa i konpwann sa sa té vlé di asi tousa nou ka apwann fo-nou kalkilé si sa vré pou nou oben si sa pa vré.

Dotwa lanné aprésa, an trapé menm pwoblèm-la èvè prèmié fiy an-mwen Jorjèt. Métléko-la té fè sé timoun-la maké : « Le soleil est au Sud à midi ». An baré fraz-lasa é an maké « faux ».  E an ay kontré mèt-la èvè on glob-térès pou té espliké-y kijan dapré latitid a la Gwadloup déparfwa solèy-la danlsid, déparfwa i  danlnò, é dé (2) fwa andan lanné-la i ka pasé an Zénit a syèl an-nou, lè i ka monté o konmansman a mwa-d-mé pou i rivé jik ora tropik Kansè, é an mwa-d-awou , lè i ka déviré pou i ay jwenn tropik  Kaprikòn.

An pa sèten i konpwann pas i mandé-mwen : « mais alors pourquoi dans le livre de géographie il est écrit que le soleil est au Sud à Midi » ?  An espliké-y, sé davwa sa vré pou Lafwans dapré latitid a péyi-lasa solèy pa janmé ka pasé an mitan-mitan syèl a-yo, i pa ka janmé pasé an Zénit a-yo, i toujou pa si anba pou yo kifè yo toujou kriyé réjion anba-lasa « Midi » davwa sé la solèy-la pli pré Zénit a-yo !

I mandé-mwen : « Ainsi vous prétendez que tous les pays qui se trouvent au nord du tropique du Cancer ou bien  au sud du tropique du Capricorne n’ont pas de Zénith ? »

An di-y : An pa janmé di sé péyi-lasa pa ni Zénith é menmjan yo ni on Zénit yo ni on Nadir pa lòtbò , mé  solèy-la pé pa pasé an zénit a-yo, pas adan balansman a Latè lè i ka touné alantou a Solèy-la i pa ka janmé dépasé sé dé limit a sa yo ka kriyé Tropik chak bò a Lékwatè.

Konfèdmanti, lè Jéra rakonté istwa-lasa, mwenmenm an-mwen an resté bouch gran wouvè kon ababa : an pa té janmé konpwann sa é an pa té ka sonjé pon mètlékol jis apré bakaloréa  té janmé pwan tan èspliké-nou ka sa yé « Zénith » magré an matématik nou té ni dotwa chapit asi kosmografi.

( Zòt ka pwan tan li sa nou ka maké an kréyol, si zòt sav plis pasé-nou asi zafè a Zénit-lasa, maké dé mo kat pawol pou ban-nou lidé a-zòt, ban-nou sa an Kréyol oswa an Fwansé, a pa sa ki ni pòtalans, nou vlé vansé ansanm-ansanm. Mèsi.)

 

  

Tan é sézon 3

Tan é sézon 3

Hector POULLET
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

Klimatoloji : Mé an ki sézon nou yé ?

Sé jou-lasa lapli atè toubolman, zéklè é loraj ka chiktayé on syèl gri kouvè èvè onkounan niyaj plen dlo.

Jistikont si Solèy ka rivé pèsé tibwen. Rivyè ka débòdé. Nou ora jouné pli long a lanné-la, jouné yo ka kriyé an Fwansé « solstice d’été » é tousuitman dèyè-y sé Lasenjan !

Mé ka tousa ka siyifyé adan on klima lilèt-tropikal ? Es nou ni solstis nou osi ? E Lasenjan ès sé méyè jou pou moun planté ? Pou moun planté kisa, grenn, pyébwa, rasin, légyim ?

Souvantfwa nou pa ka pèdtan konpwann lanviwonjaj an-nou, nou ka anni asèpté répété sa moun-vini ka di asi klima an-nou. Sé moun-vini lasa astè, déparfwa yomenm a-yo pa menm byen ka konpwann poudavwa yo ka pwan modèl asi zòn tropikal Lafrik oswa Brésil oben Lend kisé tropik-kontinantal é yo ka di menmjan-la, nou tini dé sézon : sézon-séchrès é sézon-lapli !

Nou an livènaj. Livènaj sé sézon-lapli. Livènaj pou nou ka konmansé dépi fen mwa Mé pou bout an konmansman mwa Désanm. Karenm, kivédi sézon-séchrès té ké lòt mòso a lanné-la. Annisòf, si nou ka byen rézonné, oblijé ni on entersézon ant lé dé, davwa on sézon pa ka anni chalviré blipman, on jou pou yonn landèmen pou onlòt,  kontèl tini « karenm vèr » kidonk sé on ti sézon karenm ola lapli ka chigné, ka fifiné,  oben gren-blan ka déboulé yonn dèyè lòt silon lalin, kivédi silon lamaré. Konmkwa nou pé pa di nou ni anni dé sézon : karenm é livènaj.   

Lapli-la nou ka vwè sé jou-lasa, sé lapli-la Dèlgrès té ka atann an fen a mwa mé 1802, pas i té sav èvè lapli-lasa moustik té ka débaké. Kidonk èvè moustik té ni  Jénéral lafyèv-jòn té kay dékalbandé larmé-lèlmi i té plen blan, blan Napoléyon té pwan tibwen toupatou an Léwòp. Sé lapli-lasa osi Richepans té pè é  i té sav fo i té pòté mannèv ataké Matouba avan rivyé té débòdé, avan moustik té débaké, avan twota té maré-y. Dayè pou yonn i pa tadé pou i té mò, lafyèv-jòn réglé kont a-y adan on batzyé.

Wè, sa vré,  souvantfwa nou ka chèché konnèt istwa a sé péyi an-nou la mé nou pa ka lyanné-y èvè lanviwonnaj-la ni èvè pratik a moun ka planté jaden. Kontèl chéché répons ba sé kèsyon-lasa : An ki sézon nou yé ? Kitan pou planté ? Pou nou planté kisa ? Ola i pli méyé pou simé ? Simé ki grenn, pou ki randman ?

Dènyéman S. Restog fè on artik entérésan asi Météo kréyol adan Montray,  ola nou ka vwè i ja lè osi pou nou mété-anwout asi Klimatoloji kréyol. Mé pou nou fè Lasyans palé kréyol kon D. Bébel té ka di, nou oblijé fòjé mo-zouti oswa kréyolizé sé mo-la yo ja ka sèvi èvè yo adan dòt lang.

Si adan moun ka li artik-lasa ni déserten ki ni on lidé yo pé rédé-mwen. Kijan nou kay di :

Solstice d’été, d’hiver, équinoxe, repères, paramètres, critères, microclimat, altitude, longitude, latitude, parallèle, fuseau horaire, tropique, cercle polaire, pression atmosphérique, hygrométrie… ?

Mi sé la nou ka vwè pétèt té ké fo on krèy-moun pwan chaj-lasa : fojé vokabilè pou fè Lasyans palé kréyol. On sòt kalité « akadémi »ola nou té ké pwan tan travay asi tout pwoblèm lang kréyòl bizwen résoud pou i kontinyé vansé  é sòti andan anni loralité?

Nou pé osi désidé lang Kréyol pa bizwen okipé-y èvè sé pwoblèm-lasa, i ni kit a rété ka palé anni asi poézi, kont, kwayandiz, rigoladri, istwa, litérati, pwovèb, filozofi é lésé lasyans pou sé lang-la i grandi an menmtan èvè-y la. Mé an moman-lasa nou ka déviré adan on pawòl-flo, on gran poét lanégritid sénégalé, Senghor té ja ka di : « La raison est hellène … ». Eben Bondyé, sé nèg-la mèyè fou an mitan tèt !

Vokabilè :

onkounan : onlo, onpil.

Lanviwonnaj (G) : Laliwondaj (M)

Astè : an moman-lasa.

Blipman : adan onsèl kou.

Pawòl-flo : on pawòl san pon valè.

 

( Kapèstè Bèl-dlo : 19 jwen 2016)

Tan é Sézon 4

Tan é Sézon 4

Hector POULLET
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

Para-espikoloji épi Lékonomi : Moun a tan é sézon.

On filòzòf grèk adan vil Athènes té fè maké asi lantré on tanpl a Dèlphes :

« Konnèt voumenm a-w kimoun ou yé .»

On tipawol menmjan té ké bon maké asi douvan tout lékòl kotési :

« Annou apwann konnèt noumenm an-nou ki pèp nou yé. »

G. Lauriette té ka di i té « parapsychographe », on mannyè pou di dépi i té pwan tan gadé on moun zyé an zyé  i té ka anrèjistré ki jan moun moun-lasa té yé. On mannyè pou di osi i té on sòt kalité Sosyé.

I té ka di-mwen :

“Ou pé pa konpwann-sa tigason, ou rantré twòp adan kilti a kolonizatè-la, ou fè twop lékòl, sa an ka di-w la sé syans a gran Sosyé Afriken ! »

Pou Jéra, vlé pa vlé, moun anlyannaj èvè lanviwonnaj a-yo é idantité an -nou ka konstwi alantou sa nou ka divini lè nou ka vini nonm oswa fanm adan péyi-la la nou ka grandi la. Kivédi pa ni kèsyon a mantalité a blan é mantalité a nèg, tini moun i grandi an « péyi a livè » é moun i grandi an « péyi tropikal » a pa menm espikoloji-la, a pa menm lyannaj èvè lanviwonaj-la.

Adan on péyi a livè, atoupannan ou ka grandi ou ka konpwann fo ou prévwa pou mové sézon san fwitay i kay vini. Fo ou fè rézèv, fo ou sonjé fwédi kay débakyé si-w, fo ou ni lenj pou kouvè kò a-w. Kivédi fo ou toujou ka pòté mannèv pou sové vou an prèmyé, é lézòt apré si ka rété. Kifèwvwè adan on péyi a livè ou ka envanté on léchèl pou fwi-la pé konsèvé pli lontan, ou ka envanté toutjan pou konsèvé manjé. Adan péyi a livè ou pa ka viv mansousyé dèmen.

Adan on péyi tropikal ou pa ka fè sé kalité kalkilasyon-lasa, ou pa pè sézon kay vini, ou sav ké toujou tini on dèkwa pou ou viv, ou pa oblijé fè rézèv, ou pé séparé sa ou ni èvè moun i bizwen alantou a-w. Adan on péyi tropikal ou pli sanfouté dèmen.

Mé Jéra pa konpwann sistèm kapitalis-la té débranché toutmoun, i té jénéré mannyè konsomasyon a tout sòt kalité byen pou moun toujou an mank a on biten, ou toujou bizwen ay gangné on biten vwazen a-w ja ni é vou ou pòkò tini.

Yo raboté Tan é Sézon èvè sé « supermaché »-la, ou pa adan p’on péyi ankò, pa plis ta livè oben tropikal, ou ni fwitay ka sòti toupatou é onsèl biten ou bizwen sé lajan pou ou achté.  Ponmoun pa vlé rété atè é sé onsèl èskalad pou yonn monté asi tèt a lòt. Ou pa ka viv an Gwadloup oben an Matinik, a Paris oben Sen-Marten ou ka viv « o sipèrmaché ». Pwen.

An moman-lasa, nou byen mansousyé mango ka fè labou anba pyé mango, nou byen sanfouté sav an ki sézon nou yé pou nou planté manlanga, dépi nou ni lajan pou ay an « sipèrmaché » achté mango Florid oben manlanga Kostarika.

Nou débranché asi lanviwonnaj an-nou, nou pa moun ponkoté, nou pa ponmoun, nou sé anni on « konsonmatè » on « sipèrkonsonmatè » é sé tousa sistèm kapitalis-la ka mandé-nou yé.

On Kiben té ka pasé an Gwadloup di on zanmi an-mwen lòt bonmaten : « Zòt an Gwadloup zòt ké vinin entélijan lè bato ké arèsté rantré”. Sa wouvè zyé an-mwen : Pou vini entélijan a pa anni lanviwonaj fizik, kivédi klima, véjétasyon, tan sézon épi .. . sé osi lanviwonnaj sosyal é lékonomik-la ka konté jòdi jou. Wè mé kijan nou pé fè si nou byen mansousyé entélijan pa entélijan ?

Erèzdibonnè a pa toutmoun-la ka tonmblokoto adan chimen globalizasyon-lasa, Dépi 2009 nou ka vwè dotwa ti-marché lokal ka vann pwodui lokal tibwen toupatou pou moun manjé sa tè-la la yo ka viv la ka pwodui, pou yo rété ka viv anlyannaj èvè lanviwonnaj a-yo. Woulo ba toulésèz ka fè-y é nou annou pòté mannèv vwè woujwenn-yo.

 

Vokabilè.

Atoupannan : tandis que.

Kivédi : c’est-à-dire

Kifèwvwè : si bien que

Gangné : acheter

Erèzdibonnè : heureusement.

Tonblokoto : emboiter le pas.

Toulésèz : tous ceux.

(Kapèstè Bèldlo 23 jwen 2016)

Lapriyè vyékò

Lapriyè vyékò

Hector POULLET
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

Tonnan di sò

Bondyé ka ou fè ?

Ou ban-mwen on fè

Dapwé-w pou an fouté fè

E gay sa ou ka fè

Sé mwen ka pwan fè !

 

Tèt an-mwen toujou plen swèf

É si kò-la pa toutafètman nèf

I pòkò alanmò

E poukisa ou ka lésé-mwen

Ka vini près fou

Jòdijou

Evè on kalmò ?

Pannan lontan i jenné-mwen

Ka fè « midi » dépi an té vwè

on fouk-jennès an flè

menmsi sa té olwen.

Tibwen pli ta an té bouké

èvè monkonpè

Sété “ twa zè é ka” i té ka make

toulongalé.

Epi gadé tibwen

Mi jòdi

dépi kèk tan

Misyé pa kontan ;

Kon timoumoun

Sé onsèl « sizè é dimi »

Nòstròm alabébétoum !

Tonnan di brèrz

Bondyé sa ka fè-mwen la  menm !

SIKOLOJI : MOUN A TOUDLIN

Tan é Sézon 5

SIKOLOJI : MOUN A TOUDLIN

par Hector Poullet
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

Asiré, anpami moun zòt konnèt, tini désèten yo ka di  sé « moun a toudlin » oswa « moun a tan é sézon », sé sa yo ka kriyé an fwansé, lè maladi-la fò, moun « bipolaire », avan yo té ka kriyé sé moun-lasa  moun « maniaco-dépressif », kivédi moun i pa èstab, karaktè a-yo ka monté-désann kon pwa ka krévé.

Lè maladi-la pa sitèlman fò, yo ka di an fwansé sé moun  « cyclothymique ». An kréyòl lè moun-la an mové sézon a-y yo ka di i « ankaraktè » oswa i  “malbòdé

Gran anman-mwen té onjan konsa. Délè i té pé rété on simenm doubout oka, ka kiré planché a kaz a-y gwo lannuit, ka nétwayé kaswòl an kuizin a-y, ka fè lésiv, ka bat matla, ka suiyé pousyè, ka abiyé zouté, mouchwa, wòb matadò, jipon dantèl, foula, gwo-zanno é kolyé-chou, tranblant,  té ka fè-y sanm fanm- gyòk, ka kléré kon bijou lè i té kay an prèmyé lanmès a sizè-d-maten, épi … détwa tan aprésa, san p’on rézon, i té ka lésé kò-la alé, i té ka lévé tou gaga, i té pé rété on simenm pa ka lévé on tidwèt, ka bwè bon détwa sèk adan tenbal an pòt a lét-kondansé a wonm a-y jiktan i tèbè, ka bobi-dòmi toulongalé, déparfwa ka chanté on ti-chanté tris, mé tris yo kriyé tris : « anmwéééé !  An pa ni papa an pa ni manman pou pléré ban-mwen ! An pa ni tifrè an pa ni tisè pou konsolé-mwen ». An sé moman-lasa pa té fo bòdé-y, nou té ka di i «ankaraktè ». Epi, on jou bonnè-bonmaten mi i té ka woudoubout a-y doubout oka, ba-y lè !!!

Manman-mwen li astè, té ka touvé-y prèmyé fiy a granmanman-mwen, li osi té onjan konsa, mé maladi-la pa té sitèlman fò koté-y, é i té pé atann déparfwa on lanné avan sa té anni pwan-y pannan tout on simenm. On sòt kalité foli-dous, anlispin,  ola i té ka ri pou hak, ka rakonté an tan i té timoun, é déparfwa ka chigné, san nou timoun a-y nou konpwann poukisa. Nou ka di jòdila moun-la ka fè on « déprésyon ».

Géra Loryèt té konsa tibwen osi. Lè i pa té ka santi-y byen, i té ka pati an bwa, oben i té ka mandé Jizèl madanm a-y dépozé-y an loto an granbwa-montangn èvè on ti-dèkwa pou manjé jistikont on dèkwa é on sab pou i té fè on joupa é kabann-fèy pou i dòmi, on bwèt zalimèt pou fè difé. Lè i té konsa Jéra pa té ka vlé vwè p’on granjan moun i té ka kriyé-yo « nèg a blan », i té ka rété détwa tan konsa an bwa-la épi on jou i té ka déviré akaz a-y é i té ka woupwan vi a-y. Tini on tan, lè i té jenn, i té rété près on lanné an bwa-la. Moun Chèlchè té ka di : Jéra fou, i anba bwa-la ka apwann on diksyonnè fwansé ! Lè ou té ka mandé-y :- «  Mé Jéra ka ou ka fè tout lajouné-la en bwa-la ? » I té ka réponn : - « Ayen, an ka maché, an ka sizé asi on woch, an ka kouté, an ka rantré an konminikasyon ki èvè woch-la, ki avè pyébwa, èvè niyaj an syèl-la, èvè rivyè-la, èvè sé zozyo-la, afòs an ka divini mwenmenm rivyè, wòch, pyébwa, niyaj, sa sé sòsyé a grannèg-Lafrik sa…déparfwa an ka kontré kèk vyé nèg bitasyon ka viv kon nèg-mawon anba bwa-la, an ka rété palé èvè-y, nou kay trapé kribich, nou ka kuit-yo, nou ka manjé-yo ansanm san di hak… »

Géra pa té ka kwè an Bondyé é i té ka fè jé èvè « Jézikri a ti-kiki a-yo !». An ka kwè Jéra té an réyalité on véritab « animis », kivédi dapré-y tousa nou ni alantou an-nou ni on nanm é nou pou mété nanm an-nou anlyannaj èvè tout lanviwonnaj an-nou, sé sa ka ban-nou fòs konpwann é asèpté lavi épi lanmò.

Pou di tout, hay chyen ba-y zo a-y, i té ka fè jé èvè « Sokrat bonda chiré » épi èvè « Kal-maks »osi.

E mwen, mwenmenm an-mwen, ès an pa tini an fenfon an mwen dé kalité wotasyon a tristès an pa ka sav poukisa ? Délè an té ké vlé pati lwen, lwen toutmoun pou an woutouvé-mwen tousèl an-mwen èvè mwenmenm an-mwen. Mé an pa ka nòz fè-y é sa ka fè déparfwa an ka onjan égri san an sav poukisa, adan on anmèwdasyon i pa ni pon rézon . An sé moman-lasa an sav an  « malbòdé », mwen an “mové-lalin”. An pa anvi palé èvè p’on moun.

E zòt, ès zòt sèten zò pa ka trapé déparfwa on ti « déprim » san papa ni manman ?

« Moun a toudlin » ? Mé ès sé lalin i rèskonsab tousa ?

 Pou Jéra sé sa limenm a-y  té ka kriyé « atavisme » kivédi on santiman ki adan konsyans an-nou i pa tan-nou,  on santiman on fanmi an-nou i lésé-y ban-nou lè nou té timoun, aprédavwa limenm a-y té wousouvwè-y oswa i té trapé on chòk. Loriyèt té ka di « atavisme » sé konsidiré on wòch yo jété adan on ma, wòch-la ja touché fon a ma-la dépi lontan, mé lond-la li ka kontinyé ka fè won asi dlo-la, i ka fè won, pli an pli fèb mé pli an pli lwen. Menmjan on chòk asi on konsyans pé kontinyé jénérasyon an jénérasyon ka pwovoké on lond ka kontinyé kouri.  Ki chòk kèk fanmi an-mwen té trapé antan-lontan i té pwovoké lond-lasa ka kontinyé rivé chouboulé-mwen jik jòdijou, pasé on syèktan apré chòk-la ? An pa pli sav.

Konsa nou té ké ni pou désèten adan nou :

« Kolè atavik » kontèl vwè manblo awmé, olyé sa fè-nou pè sa ka fè-nou anrajé.

« Pè atavik » kontèl yo ka di  «nou nèg pè chyen », oswa nou pé pa tann on moun hélé si-nou  konsidi nou té ké ka santi nou koupab noumenm pa sav poukisa.

« Swèf atavik » : kontèl on swèf libèté i pa ni rézon poudavwa nou pa maré, nou pa lajòl, nou pé alé-vini jan nou vlé, mé nou bizwen plis libèté.

« Penn é doulè atavik » : kontèl nou ka anvi pléré san nou sav poukisa ? Moun-lontan té ka di ou ni on « lafyèv an zo ».

Kijan pou nou analizé sé konpòwtasyon-lasa, konpowtasyon nou ka touvé adan onlo moun toutalantou an-nou ?

Es sé rézilta a on istwa nou pa janmé rivé dijéré toutafètman ?

Es sé klima lilèt-twopikal-la  ka aji asi konsyans a nouchak , on klima ka fè nou toujou ni on sézon siklòn andidan-nou, on sézon-rèk « brizas-krazas-démolizas » otila nou té ké vlé krazé-dékalboré tousa i alantou an-nou  épi …on sézon-swa, kalmipla, kapitèn-san-gwouyé, adoumanman,  otila yo té ké di nou tèbè, nou ka lésé kò-la alé alawoulib bra kwazé ?

Dapré pawòl-maké sé kronikè-istwa antanlontan lésé asi  tan-lasa nou ka li, sé Kwayib-la té ja onjan konsa : délè yo té ka fè dé kalité koul kòlè-anrajé ka toufé kon kong, ka ataké tout bato ka bòdé, yo té anlagyè èvè toutmoun, épi dòtlè yo té dous é « mélankolik » ka kriyé toutmoun « konpè ! como padre », paré pou ba-moun tousa yo vlé pou plézi fè kado.

Ay sav si nou, pèp-Gwadloup,  nou kon nou yé jòdijou,  ès sé istwa an-nou i fè-nou konsa, oswa ès sé klima lanviwonnaj an-nou ka fè nou ni onlo moun a tan é sézon ? Onlo moun a toutdlin ? Onlo moun malbodé ? onlo moun ankaraktè.

Vokabilè :

Anpami : parmi.

Anmwé : à moi, au secours

Anlispin : avoir le spleen, être atteint de mélancolie.

Doubout oka : être d’attaque.

Fanm-gyòk : femme déterminée, alerte., dynamique.

Tranblant : épingle en or.

Tidwèt : auriculaire.

KRÉYOLOJI : ON TAN POU PALÉ KRÉYOL, ON SÉZON POU FÈ KRÉYOL PALÉ

Tan é sézon 6

KRÉYOLOJI : ON TAN POU PALÉ KRÉYOL, ON SÉZON POU FÈ KRÉYOL PALÉ

Hector Poullet
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

Menmjan lang kréyòl-la kay oblijé fòjé onlo mo syantifik èvè mo i kay pwan adan lang fwansé, menmjan lang fwansé-la, an tan a-y, té oblijé fòjé mo èvè mo i ay chèché adan ansyen lang,  laten oswa grèk, déparfwa adan arab, Ebré, Araméyen, é dòt lang ankò .

Epistémè on mo grèk ansyen pou di  « lasyans », logos pou di « diskou » : épistémologie an fwansé pou di on diskou asi lasyans. An kréyòl : « épistémoloji » ? Pouki pa ?

An kréyòl-la nou ka palé touléjou la,  ou ka tann  « boug-la ka fè syans » sé on jan pou di moun-lasa ka fè sosyé, ka fè mistik, ka fè maji, ka fè kabalistik, ka fè biten moun pa ka konpwann. Sé pousa nou pa kay mélanjé mo syans-lasa épi lasyans.

Lè D. Bebel-Gisler té ka di : « fo-nou fè lasyans palé kréyol », sa i té vlé di sé « fo-nou  apwann kréyol palé asi lasyans »   konmkwa lang kréyol-la pa fèt anni pou di pawòl an bouch, i ni osi pou i apwann di pawòl asi lasyans, kivédi swa fo-nou envanté vokabilè syantifik, swa fo-nou ay chèché sé mo-lasa adan dòt lang épi konmansé kalkilasyon, réflèksyonnman syantifik pou tousa i vlé konpwann, rivé konpwann.

Epistémoloji sé ké on diskou asi lasyans, mé an menm tan-la on réflèksyon kritik asi vokabilè a divès kalité tèknik oswa disiplin syantifik épi osi an menmtan-la chèché-sav ka lasyans ka pòté ba limanité swa anbyen oswa anmal.

Annou pwan egzanp asi lengwistik, ka touvé-y sé on disiplin syantifik ka fè réflèksyon é wouchach asi tout lang moun ka palé asi Latè. Nou plis ki sav jòdi-la, tout lang sé langé tout lang ni divès mannyè pou yo bòdé laréyalité, mé pou chak lang  sé toujou fonoloji pou étidyé tout son a lang-lasa, lèksikoloji pou vokabilè a lang-la, mòfoloji pou jan sé mo-la ka chanjé fòwm silon plas a-yo adan on palé, sentaks pou di kijan sé mo-la ka chenné yonn an lòt, sa yo ka kriyé gramè, pou ba pawòl-la on siyifikasyon kidonk on sans, sé sa yo ka kriyé sémantik. Davwa on lang pa janmé anni on èstrikti, on organizasyon a mo,  sé lengwis-la touvé-yo  oblijé montré kijan on lang toujou lyanné èvè on sosyété-moun ka palé lang-la, pas sé moun ka palé, a pa liv, kifè yo kréyé on disiplin yo kriyé sosyo-lengwistik.

Adan tousa, zòt ka vwè an sèvi èvè onlo mo yo ja ka sèvi an Fwansé, sé anni grafi-la an chanjé. Souvantfwa sé près menmjan yo ja ka di sé mo syantifik-lasa an lang Anglé é an lang Pangnol. Sa pé a pa èvè sé mo-lasa pou nou kréyòl sèvi, kontèl sa pé nou té ké pé di an plas a « mòfoloji » di « fòwmoloji » pou di sé on kalkilasyon asi fòwm a sé mo-la silon plas a-yo adan on frazé, mé kanmenmsa fo pa nou oblyé é plito sonjé nou ja ka di mofwazé  pou « métamorphosé », kidonk radikal « mòf »-la  ja adan lang kréyòl-la, alòkifè nou pé di mòfoloji.

Kèlanswa, avan fen a lanné 2016 lasa, an konmansman a mwa-d-novanm la, tout pli  gran lengwis-kréyolis latè pòté kay sanblé Gwadloup pou yo diskouri asi kréyol. Asiré pa pétèt tout sanblaj-la kay diskité asi on sijé-mitan : kréyol pou fè kisa ? Dépi pasé senkant lanné sé lengwis-la ja toumvasé sé lang kréyol-la an tout sans, pijé-yo, tòd-yo, détòd-yo, fè-yo rann tout ji yo té ni adan-yo pou gadévwè-konpwann pli byen ka sa yé on jenn lang, on pidjin, on patwa, on sabir epi…  kijan on lang ka vwè jou, kijan i ka wouvè kò a-y, kijan, sa rivé, on lè i pé mò. Mé, jòdijou ès CIEC (Comité International des Etudes Créoles)  ni kèk biten pou pwan ankò adan étid kréyòl, kréyoloji, oben ès sé lengwis-la (désèten ka di langanis) kay bout èvè sa, kay boufi èvè kréyò ? Es sé jenn lengwis-la kay pasé asi onlòt sijé réflèksyon, épi pou yo lagyé sé lang kréyòl -la anni ba sé militan-la, lésèz ka palé kréyòl, ka travay asi kréyòl pou rédé sé pèp an-nou la konpwann lang a-yo an menmtan èvè idantité a-yo, lésèz kay kontinyé la ké ni pou yo goumé pou fè on litérari kréyòl, fè Lasyans palé kréyòl é fè tout sòt kalité travay on lang ni pou fè adan on sosyété. Sé lenganis-militan an-nou la ni on bèl omildéfi douvan-yo mé, asiré pa pétèt, yo ké rivé déchalviré omildéfi-lasa pou sé pèp an-nou la, yo osi, pé wouvè kò a-yo asi Latè kon tout pèp é bakyé adan vansé a tout limanité. Anni sonjé : « Ahak san penn, sé zyé (k)i lach ! ». Mé pa obliyé “onsèl dwèt pa ka rivé trapé pis”. Si nou vlé kréyòl-la vansé sé ansanm-ansanm nou ké rivé fè-y. Alò annou mété-nou annaks pou nou vwè ola nou k’ay.

Vokabilè :

Menmjan : de même

Konmkwa : c’est-à-dire que

Kanmenmsa : cependant

Souvantfwa : souvent

Sijé-mitan : thème central.

Toumvasé : bouleverser

Omildéfi : défi.

Annaks : d’accord, sur la même longueur d’onde.

Vyékò-la é Dòktè-fèy

Vyékò-la é Dòktè-fèy

Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

On Vyékò té las priyédyé-Bondyé

pou Sengnè-la té woubay doubout a-y.

Alòkifè nòstròm ay kontré on dòktè-fèy :

  • Bonjou Misyé Dòktè !
  • Byen bonjou Boug an-mwen !
  • Dòkté an vini pou…
  • Pé la non monchè ! An ja konnèt !
  • … 
  • Ou vini pou an ba-w on rimèd pou doubout a-w épa ?Ou pa ka rivé fè rèd ankò ?
  • -Sé sa menm wi Dòktè ! Kijan ou …
  • Alòs Konpè, di-mwen dabòpouyonn si pòch a-w fon ? Pas ou sav sa kay fè-w on lajan !
  • On bèl lajan ?
  • Dizondi on bon lajan !
  • On biten kon san…
  • Wè, èvè on zéwo ankò dèyè do a-y! E sé pou nou pé konmansé travay !
  • Wopso ! Awa, an pa kay pé suiv, an ni yenki  on san … !
  • On san tousèl, anhan … ! Bon, ében ban-mwen sa ou tini la toujou, é poudavwa ou ka sanm on boug sèryé, an kay ba-w on prèmyé rimèd !

Epi lamenm Dòkté-fèy woté an makout a-y on poban. Adan mis-la té tini twa grenn ka tranpé adan apwochan on dèmi woki wonm.

  • Mi twa grenn kafé vèt, kafé Libéria monfi ! Lè ou ké bizwen, ant inè é dézèd-tan avan ou antré okonba, ou ka pwan yonn é ou ka mété-y… pa anba konsidiré sa té ké on sipozitwa.

Dòktè-fèy ka fè jès-la pou montré boug an-nou la konpwann sé an bonda-y pou i mété grenn kafé-la.

  • Kijan sa pa anba ? Pa anba ou di ? Awa misyé la ! A pa pou-mwen ! An pa ka fè sé kalité biten-lasa !

Vyékò-la pwan kouri-chapé dèwò-la onfwa-lamenm.

Dapré sa yo ka di, i ka kouri toujou.

 

Mi sé konsa, mèyèkwè Vyékò-lasa pòkò té janmé tann on tipawòl ka di :

« Adan lavi fo ou toujou asèpté sakrifyé dèyè a-w si ou vlé rivé vwè douvan-w ! »

 

Vokabilè :

Dòktè-fèy : phytothérapeute.

Doubout : érection.

Ni pòch fon : avoir des moyens financiers

Dabòpouyonn : avant tout, premièrement, tout d’abord.

Wopso ! : stop !

Makout : d’abord sac accroché à l’épaule le makout par la suite devient grande poche cachée sous la chemise.

Poban : flacon.

Mis : fiole d’une contenance d’environ 10cl. 

Woki : roquille, ancienne mesure de capacité d’environ 30ml.

Mèyèkwè : il semble que, sans doute.

Tipawòl : proverbe.


On vyékò estébékwè

On vyékò estébékwè

Hector POULLET
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

On tipawòl moun-migrannis ka di :

« Toutmoun pa oblijé viv kon pyébwa »

 

On Vyékò  i pa té on “kapitèn-san-gwouyé”

rivé on jou an péyi Kébèk Okanada.

I resté èstébékwè.

Sa i té tanndi asi péyi frèt lasa

a pa té sa

i té ka vwè.

Tan-la té bèl-botan

Syèl-la té blé toultan

Solèy-la té cho kon kannèl

E popilasyon té lakansyèl !

Té ni moun tout kalité koulè.

Blan, Jòn, Nwè

Kako é dòt ankò.

Moun a po-pòslèn

pò-kuiv, po-lébèn

po-mi épi po-vèt

po-kafé épi po-lèt

Chivé-grenné

chivé-swa, chivé-kwédé

 chivé-loks é chivé-féré

Tèt razé épi koko-sèk !

 Mi sé konsa i vwè moun Kébèk.

E èvè sa, yo té ka palé tout-sòt kalité lang

Vyékò-la pa té ka konpwann

mé prensipalman sa i té ka tann

sé lè yo té ka jagonné

on kalité Fwansé

toupòtré èvè kréyòl an-nou anvérité

Vyékò-la tann é kouté

« Pwagné » pou « pongné »

« S’pwagné l’cul » pou « ba fès a-w twa tap »

Epi i tann ankò 

« Kabaré » pou  « tré » menmsi nou osi nou ka di kabaré.

« Veut veut pas »  pou « vlé pa vlé »

« Y’a pas personne » pou « pa ni p’on moun »

« Pasé sur le mond’ » lè nou ka di «  pasé si moun »

Vyékò-la vwè an dé kokozyé a-y

 yo maké  bòchimen-lavwari :

« Détour » lè lang Fwansé ka maké « déviation »

« Arrêt » lè lang Fwansé  ka mété « stop »

I di : 

E-é ! Gadé sa tibwen !

Sé Kébékwa-la mèyè ni

tou é détou menmjan èvè-nou kréyòl !

Epi yo osi ka maké « chemin barré »

Akwèdi yo té ké vlé « débaré » kèk chimen.

Yo ka di « achalé » lè nou ka di « chaléré ».

 

Alòkifè nostròm soukré tèt a-y :

Asiré pa pétèt asi kontinan Mériken-la

mèyèkwè a pa anni nou kréyòl

yo lésé kolonizé bèkèkè !

Sé Kébékwè-la yo osi dwètèt

Rété on jan èstébékwè !

Kèlanswa

lang a-yo la  pa toutafètman Fwansé-fwansé

kanmenmsi  konfèdmanti a pa Kréyòl !

 

Vokabilè

Moun-migranis : néologisme pour parler de population nomade, gitan.

Kapitèn-san-gwouyé : jocrisse.

Kanmenmsi : quand bien même.

Akwèdi, mèyèkwè : à croire que.

Kèlanswa : quoi qu’il en soit.

Konfèdmanti : locution qui vient de  « profèt-manti » : assurément.

 

Choupèt-la é Grannonm-la

Choupèt-la é Grannonm-la

Hector POULLET
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

On Choupèt té vini jwé-lajan adan on kazino.

Zanbèl-la té ni on kò katalòg-katalòg

épi i té abiyé é fawdé akwèdi on aktris.

Mé Manzèl jou-lasa té débanké

pli razè pasé manch a jilé.

Alòkifè fi-la té lachas- awa pa anchas- lachas !

I té la ka zyété an lantouraj a-y  pou vwè si kèk moun pa té ké pé prété-y on lajan pou i té pé sa kontinyé jwé.

E mi i ka vwè on grannonm ka gadé-y anba kalazyé.

Donzèl-la fè lasanblan pa vwè, dapwé-y

 mé i rété doubout ka atann akwèdi on zen byen laké.

Boug-la fè on ti-zyédou ba kapistrèl-la.

Fi-la mété tout dan a-y dèwò ba grannonm-la.

Nòstròm pwoché, i vini ora choupèt-la :

  • Bèl dèmwazèl ! Es ou té ké asèpté

vini bwè on vè chanpangn èvè-mwen ?

  • Poukipa ? Fi-la di èvè on ti-rizèt a brennyou.

Yo ay adan kabaré-la ola yo bwè on vè

yo palé palé a-yo,  yo ri

yo woubwè on dézyèm vè épi on twazyèm vè.

Apré yo byen bwè, yo déviré òbò tab a jé-la.

Boug an-nou la prété fi-la on lajan

pou i té pé kontinyé jwé jwé a-y.

Yo jwé ! Yo jwé ! Yo jwé !

Yo pèd ! yo pèd bon pèd-la ! Yo toulédé té si jant !

Lè gazèl-la konpwann granboug-la té azéwo poubon

i di-y :

  • A nenpòt solèy chè !

Epi manzèl chapé-kò a-y

 i déviré lachas adan ondòt sal.

Monboug rété nèy

konkonm san grenn

on men douvan on men dèyè

I mongonné dan-séré

-  Sakré Chopipit ! 

 

Ka ou vlé fè ?

Grannonm-lasa pa té konnèt on tipawòl bòkaz ka di :

« Lè ou swèf,  penga ou ay pwan dlo-mouchach pou lèt ! »

 

Vokabilè :

Choupèt : nana, jolie fille.

Grannonm : homme d’un âge certain.

Débanké : sans le sou, fauché.

Zanbèl : nana, jolie fille.

Kapistrèl : nana, jolie fille.

Kò katalòg-katalòg : taille mannequin.

Débanké : fauché, sans le sou.

Anchas : être en rut, en chaleur.

Brennyou : jeune adolescente déjà bien désirable.

Chopipit : garce.

PARIS-PLAJ

PARIS-PLAJ

Hector POULLET
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

Lè Paris ka ri

A pa zafè pou ri.

Solèy mwa d’aou-la té bèl bèl a-y.

An mitan on syèl i té blé pasé blé.

Bò kannal-la plen moun

P’ou rivé la fo ou lésé fouyé sak a-w

Yo pa jen konnèt kimoun i kimoun.

Moun ka pwonmlé

Tout sòt-kalité moun

Moun ka bwè

Asi téras a bistro

Moun ka manjé

ka palé

Ka ri

Ka jwi-lavi.

Timoun ka jwé an sab-la

Oswa ka jwé asi dlo-la.

Ni sa ka fè k’ anni alé-vini

asi on fil-tiwolyèn an syèl-la.

Lavi-la la la a-y

dous é trankil.

On pijon ka wouklé.

Epi… mi on lonbraj-lanmò ka pasé

dé nonm on fanm

fout yo jenn !

Mitrayèt a-yo ja enkyèt

zyé a-yo ka fourayé

ka chèché.

Lonbraj-lanmò ka travèsé

San palé.

Paris ka ri kanmenmsa

Paris enkyèt

Kon lakansyèl avan lapli.

 (Paris mwa  d’aou 2012)

Manman- w voyé-w lékòl

Manman- w voyé-w lékòl

Hector POULLET
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

« bal fini, vyolon an sak ! ».

Vakans bout ! Tout lékòl wouvè pòt ! Adyé Pari-plaj, Datcha-plaj, Karu-plaj, Wozo-plaj, ki zélèv, ki fanmi zélèv, ki pwofésè é pwofésèz, toutmoun ka fè sak a-yo pou déviré asi ban lékòl. Blokis-loto asi chimen lékòl ka mètanwout.

Epi penga !  Yo ka di malféktè alantou ka véyé jan sa ka pasé pou yo vwè si yo pé fè kèk vakabonnajri. Alòs Lapréfèkti désidé mété toupatou jandab-tibaton, pou pwotèksyonné sé lékòl-la, pou sianka, pou omodhèp

Anpami sé zélèv-la tini bon dotwa yo vlé étidyé lang gangann a-yo, kivédi yo vlé suiv lison kréyòl.

An pa byen konnèt kijan sa kay pasé, davwa an tann-di Man Valo-Belkasèm, minis Lédikasyon, fè on dényé réfòm ola fo yo débarikadé sé disiplin-la, kivédi pa pou ni kréyol tousèl a-y mé ké fo miganné kréyol èvè sé lézòt disiplin-la.

Kèlanswa sé pwofésè Gwada-la yo adan onlòt chiraj é a pa pwoblèm pédagoji ka chouboulé-yo plis. Yo adan dé kan ka jwé yonn kont lòt. Kan a Katrin é kan a Firmen. Katrin, sé li ka fè wòl enspèktis a kréyol dépi enspèktè a lanné pasé-la pati pozé kò a-y. Firmen, sé li ka woulé pou pasé lègzanmen-konkou a enspèktè kréyòl é sé li i té pou ka touvé-y an plas a Katrin ! Pwoblèm a pouvwa ? Kimoun kay trapé pli gwo zo-la ? Oben dé janvwè diféran asi divini a kréyòl adan lékòl Gwadloup ?

An ka sonjé lè nou té ka travay Silvyàn é mwen. Nou pa té pé chiradé konsa poudavwa nou té toulédé tousèl an-nou. An tan-lasa Jiminè i té Rèkté, i té ka ègzijé nou voyé chak trimès ba-y pwogràm kréyòl nou té suiv adan chak sé klas-la.

Té byen ni dotwa boug pwofésè té ka fè filozòf a-yo anba fèy,  yo té ka fè kréyol atoupannan lison istwa-jéografi, oswa atoupannan lison anglé, mé yo pa té ka ajnmé vlé rédé-nou, poudavwa yo té ka di nou té ka woulé pou mandé ladministrasyon tanpri-souplè fè kréyòl sèvi bòn a fwansé.Yo, yo té ka di yo té révolusyonnè-endépandantis. O yo yé jòdijou ?

An tan-lasa nou té ka apwann sé timoun-la dotwa tichanté toutmoun té konnèt, nou té ka dékalbandé sé pawòl-la èvè-yo, asèlfen moun té sav ka yo té ka fè an klas-kréyol. Mi yonn adan sé tichanté-lasa :

Manman-w voyé-w lékòl

Pou ou apwann abcd

Ou apwann palé fwansé

Ou lésé kréyol tonbé.

 

Pa, pa, pa, pa lésé kréyòl a-w tonbé ( 3 fwa)

Si ou lésé kréyòl a-w tonbé

Ou pé ké sav kimoun ou yé !

 

Apwann palé Fwansé

Apwann palé Pangnòl

Apwann palé Anglé

Pa oubliyé Kréyòl !

 

An ka sonjé, on jou on zélèv-fi  di-mwen :

  • Sé toujou anni manman ka voyé timoun lékòl, papa pa janmé adan alòs ?

Kifè nou té mété on kouplé pou papa :

Papa-w voyé-w lékòl

Pou ou apwann kalkilé

Ou anni apwann konté

Ou konpwann ja ni asé !

 

Pa, pa, pa, pa konté asi kannari a bèlmè-w ( 3 fwa )

Si ou konté asi kannari a bèlmè-w

Ou kay dòmi san diné !

 

An tan-lasa nou té ka fè sé timoun-la chanté onlo, davwa sé lézòt klas-la té ka tann-nou ka chanté, é sé lézòt timoun-la té jalou, yo té ka mandé pou yo fè kréyòl lanné apré.

Mi sé sa Blamèbe é Bissol, pwofésè Matinik apwann lè yo té vini  èvè zélèv a-yo Kapèstè pannan on simenn. Sé Jéra Loriyèt I té mè é i ba-yo lòspitalité yo é 18 zélèv a-yo, sé Jéra  Kozak i té prensipal an kolèj an-nou. Kifè lanné apré Bissol é Blamèb mandé pou té mété kréyòl an kolèj Baspwent. Yo envité-nou vini vwè kijan yo osi yo té mètanwout asi kréyòl-la. An sitèlman té ké enmé sé dé kolèg-lasa maké on dé mo kat pawòl asi tan-lasa. Mèsi grandman davans.

Vokabilè :

Blokis-loto : embouteillage.

Mètanwout : démarré.

Jandab-tibaton : auxiliaire de gendarmerie.

Pou sianka : pour parer à toute éventualité.

Pou omodhèp : littéralement « au mot de help » c’est-à-dire pour tout appel au secours.

Anpami : parmi.

Gangann : ancêtre.

Débarikadé : décloisonner.

Janvwè : vision.

Miganné : mixer.

Dékalbandé : détourner.

Asèlfen : afin que.

 

 

TAN E SEZON 6

TAN E SEZON 6

Hector POULLET
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

LIVÈNAJ : Rèspé pou moun ka travay tè !

Douvanjou, on lavalas ka déboulé dépi anho on machann chabon ! Tout lannuit-la lapli-la bat tòl-la ! Loraj é zéklè déchikayé syèl-la. Van-la limenm a-y adan on kouskouri san papa ni manman, zaboka ka blayi atè-la, pyé fouyapen ozabwa. Pyé koko enkyèt, yo pa konnèt an ki sans pou yo mété fèy a-yo. Tout zozyo séré kò a-yo ankyèpa. Pon pipirit pa  ka bay-lavwa. Asiré sé rivyè-la ka débòdé.  On sòlèy tou kagou ka wouvè zyé asi on lanmè anboulvès. Adan radyo-la yo ka di nou an « vijilans zoranj ». Eben bon !

Liknè, on Ayisyen an jaden a-y ka fè chaj anba lapli-la. Ni apwochan vent-senk lanné Liknè an Gwadloup. Okoumansman lè i té sòti rivé i té ka maché toupatou ka mandé chakmoun on « ti gyòb ! ». Kifè onlo moun pwan labitid kriyé-y Tigyòb.  Jòdi-la Liknè ni on bon senkant lanné asi tèt a-y. i ni madanm é timoun, i achté on vyé katkat. Té ni onlo tè Labityé, onlo tè an mòn. Tè èvè onpil wòch yo té vann ba nèg.

 Sé mèt a sé tè-lasa pa té ka travay tè a-yo ankò dépi bon détwa lanné, kifè tousa té anrazyé, anmizè, alabandon. Liknè mandé lotorizasyon travay on mòso tè-lasa. E dépi bon enpé tan Liknè ka planté jonmon, mayi, piman, patat, ziyanm, bannann-blan, konkonm, manlanga, pwadibwa, pòyò.... Liknè an jaden a-y, asi on tè yo prété-y, dépi jou wouvè jiktan sòlèy kouché. Lè vandrèdi, kon jòdi-la, Liknè ka fè chaj, dèmen katkat-la ké bakfoul, oraliston, byen chajé, i ké pati granbonnè koté twasè-d-maten, pou i ay vann ba sé rèvandèz-la. A sizè-d-maten i ké ja déviré an jaden a-y.  Sé konsa Liknè ka viv é ka fè fanmi a-y viv. I pa ni RMI, RSA, oswa APL, an pa menm sèten i ni CMU. Yo ka di-mwen i ni dé bèf i ka maré bò-chimen épi i ni bòrlèt-a-y ! Liknè ni on rèstan fanmi a-y an Ayiti, i ka voyé on lajan ba-yo èvè W.U chak mwa.

Janmichèl, on nivé an-mwen, on gason a sè an-mwen, ka viv dégizé an rasta. On montangn chivé asi tèt a-y.  I ka touché RSA. Dépi kèk tan i désidé i ka viré viv kon makak, adan on pyébwa. i ranjé on kabann adan fouch a on gwo pyébwa, on figyé,  èvè on bach pou i pa pwan lapli. Sé la i ka viv, sé la i ka dòmi. I pa tini ni madanm, ni timoun. I ni apwochan karant lanné asi tèt a-y. Atoupannan Liknè li pa lwen la ka travay anba lapli-la, Janmichèl li an pyébwa a-y ka dòmi k’on lous manmé. Koté dizè i ké désann, i ké rivé koté manman-y, yo ké ba-y on tas kafé. I ké viré anba pyébwa a-y pou i fimé zèb a-y. Aprésa, lè i ké fen, i ké manjé on zaboka oswa on mango, on zoranj gòspo. I ké kuit on kannari chatengn asi on foyé-difé anba on mòso tòl.  I pa kay mété men a-y an tè. Lòtjou i té bizwen pwan dotwa mango, i koupé tout sé pyé kafé-la i té anba pyé mango-la. Pyé kafé i té chajé èvè grenn-kafé wouj, an té planté ni 4 lanné, prèmyé fwa yo té ka pòté :  pòvboug , i pa té sav, i konpwanndi sé té vyé hazyé ! Pli ta adan konmansman a mwa-la, i ké ay lapòs chèché on lajan RSA pou i achté zèb a-y !

Papa gran-apa Janmichèl kidonk i té gran-papan mwen, tini apwochan on syèktan, té ka touvé-y menmjan èvè Liknè, i té ni on madanm é senk timoun pou i té lévé. I té oblijé ay fouyé kannal Pannama, pou té gangné on lajan pou rivé voyé timoun a-y lékòl. Sé anba-la i trapé on disantri, on vyé maladi , yo voyé-y mò an péyi a-y : i té ni apwochan karant-lanné asi tèt a-y.

Epi Mwen ! An la, an ka mandé-mwen an ki péyi an yé? An ki sézon nou yé ? Livènaj, lapli atè toulongalé. Nou anba dlo. Sòlèy limenm a-y pa ka nòz wouvè zyé. On lòdè dékonpozé ka vahi tou a né an-mwen.

Lè an té jennboug, ni apwochan senkant lanné, an pa janmé konpwanndi an pa té ké vwè péyi an-mwen doubout oka, toutmoun ka woulé, zyé ka kléré anba Solèy-lendépandans !

Anmwé !!!!

 

Vokabilè : bwètamo.

Machann chabon : masse nuageuse noire, cumulo-nimbus.

Kouskouri : course (à) courir, course effrénée.

Apwochan : environ.

Blayi  (Cr.H): tomber en s’éparpillant.

Oraliston : à ras bord.

Dòmi k’on lous manmé (Cr.M) : dormir à poings fermés.

Atoupannan : tandis que.

Rakoun é Bélékwé

Rakoun é Bélékwé

Hector POULLET
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

On jouswè, òbò rivyè Moro, on rakoun kontré èvè on bélékwé. Mi kozé a-yo an rivé anrèjistré asi pòwtab an-mwen :

  • Way ! Konpè Gouti ! Syèktan an pa vwè-w, ola ou té pasé non ?
  • Monchè Rakoun fout an kontan vwè-w mwen osi ! Ou sav an pwan Dominik pou mwen ? Sé la an mété tout fanmi an-mwen alabri.
  •  Kijansa, é poukisa non Konpè ?
  • Mé kotésit nou pa té pé viv ankò èvè Misyé Boloko-la !
  •  Boloko, chasè-la ?
  • Wè limenm, nostròm èvè dé chyen a-y, fizi a-y, té ka kouri dèyè-mwen toulongalé. An boufi èvè-y.
  • Vou osi ? Pou i kyouyé-w alòs ? Mwen sé toultan yo ka chèché trapé-mwen an zatrap pou yo manjé-mwen !
  • Mé an pa ka  konpwann poukisa. A pa vyann i pa ni jòdijou : bèf, kochon, kabrit, lapen, poul, kanna !
  • Wè, mé agoulou-la  fouré an tèt a-y sé vyann an-nou i bon ba-y !
  • I bon ba-y ? Kijansa, I mèyè malad ?
  • I malad an mitan tèt Konpè !  Ou ka vwè kijan ti bout kyé an-mwen la rèd ? Pou monboug si i rivé manjé vyann gouti, ta-y la ké rédi menmjan-la !
  • Wabap ! Eben mi alè an ka konpwann ! Ou sav yo ni on rèstoran-mawon ola anni nonm ka vini manjé koté minui, gwo nwèsè lè jandab ka dòmi, pou yo nannan anni vyann rakoun, vyann gouti, yo ka di sé jibyé ki bon pou rèd a-yo.
  • Eben, sé pou sa, wi monchè, yo ka chasé-nou, pou yo rivé rédi pli rèd pasé rèd.
  • Okoumansman sé pin a karèt yo té ka chèché pou menm biten-lasa.
  • Lè gouvèlman opozé-yo chasé tòti, yo viré pwan vyann boukyèt.
  • Lè yo fin manjé tout bourik é milé yo té ni, yo viré dèyè nou épi dèyè pyé bwa bandé.
  • Alè tout pyé bwa bandé ka pwan fè yo ka hélé anmwé afòs Boloko ka kòché-yo.
  • Woy papa ! Misyé Boloko ni on pwoblèm !  I mè’è pè Bolokrès a-y la ?
  • Wè, i bizwen fè sé fanm-la tann é konpwann sé li tousèl i mèt-nonm an kabann-la !
  • Eben bon !  Konpè annou pé si sa ! Bòn vwayaj é ba tout fanmi a-w byen bonjou ban-mwen.
  • E voumenm a-w osi frè, épi penga-w èvè sé nonm-la wi ! Sonjé yo ké kontinyé danjéré toultan yo pé ké konpwann sé karès é tandrès sé fanm-la plis bizwen pasé anni koulfouk !

Si zòt ka li kozé-lasa, si zòt sé moun k’ay pwonmlé an bwa, zòt pé rivé p’asi rivyé Moro anho komin Goyav, lè labadijou près pou kasé, kontré on rakoun oswa on dènyé gouti. Tanpri-souplè, lésé-yo viv vi a-yo. Lanviwonnaj an-nou sitèlman pli bèl lè yo la èvè-nou ka jwi-lavi.

 

Bwèt-a-mo.

Bélékwé : autre nom de l’agouti.

Karèt : une des 4 variétés de tortues de mer présente dans notre environnement.

Mèyè / mè’è : modalité aspectuel pour la forme interronégative : i mè’è malad ? Il ne serait pas malade ? i mèyè pè ? il n’aurait pas peur ?

Nannan : (fam.) manger.

Rakoun : raton-laveur.

  •  

LIVÈNAJ KRÉYOL

Tan é Sézon 8

LIVÈNAJ KRÉYOL

par Hector Poullet
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

Kimoun ka sonjé  livènaj kréyòl ankò ? Asiré lajennès, ka touvé-yo adan boulvèsé trafalga linivèsité Lézantiy jòdi, pa janmé tann palé sa ! Asiré sa an kay di la  ké sann on léjann ba-yo.  An kay palé-yo on tan ola Linivèsité Lézantiy é Laguiyàn té anni on pongni-moun mé on pongni simans-lèspwa.

An tan-lasa onlo Linivèsité-Fwans té ka fè  université d’été a-yo é konmdifèt nou pa tini sézon-lasa kotésit. Alòs GEREC té mété si pyé  « livènaj kréyòl », sa pasé si an ka byen sonjé an juiyé 1984.

An tan-lasa Gérec té on ékip solid doubout-oka adan on  Linivèsité i pòkò té konnèt chiraj  é totoblo nou ka vwè alèkilé.

An tan-lasa on grangrèk Gerec noutout konnèt té ni labitid di : « nou pa tini pétwòl, mé nou ni kréyòl ». Konmdifèt yo rivé sanblé asi kanpis Chèlchè tout kréyolis-amatè pa si bò kotésit Lanmérik, gran kon piti, pou on simenn réflèksyon é kalkilasyon asi kréyòl. Sé pannan simenn-lasa an vini konnèt é  bon zanmi èvè  onlo adan moun jòdi ka konté pou kréyòl : moun Gwadloup, Guiyàn, Matinik  mé osi moun Dominik é Sent-Lisi. Voyaj avyon péyé, lojé asi kanpis-la, nouri adan restoran linivèsité, tousa pou apwochan venn-senk moun, pannan on simenn ! Woulo ba séla i té okipé dè tousa la ! Yo montré moun kijan tipawòl-la té ka di,  ti péyi, ti mès, pa té vré.

Si Linivèsité Lézantiy é Laguiyàn té gadé balan-lasa, linité-lasa, déterminasyon-lasa, lyannaj-lasa, asiré pa pétét kréyòl-la té ké on lakévè bon zen pou fè moun toupatou adan Lakayib, vini pou étidyé adan Linivèsité an-nou, ki fwansé ki kréyòl épi dòt disiplin ankò. Asiré pa pétèt kréyòl-la té ké gangné galon. Nou té kay pati pou fè lang gangann an-nou vini prèmyé lang Lakarayib. Sa té ké vini sitèlman byen, sitèlman bèl,   kifè zansèt an-nou, séla i pa janmé palé ni Fwansé, ni Anglé, ni Pangnòl,  yo té ké kontan kèlanswa la yo yé jòdila. Ay sav, dépafwa on gout-dlo pé fè on bokit-dlo débòdé, sa pé nou té ké asi chimen kaskòd pou bon.

An toujou ni labitid li asi Montray tout wélélé-chiktayaj ka boulvèsé Linivèsité an-nou jòdi-la. Pa pli ta ki  simenn pasé an li on artik Misyé Antwàn  maké « Quel jeux joue l’Etat ? » Mèsi Antwàn ! Mi on kèsyon noutout konnèt répons-la. Répons-la té ja maké adan  Le Prince,  on liv Machiavel maké an 1532 ! On liv filozofi-politik pou fè lédikasyon a tout jenn Prens-potanta é  moun kay touvé-yo adan machin politik a pouvwa : « diviser pour régner ». On prensip Léta fwansé, ki lè i adwèt, kil è i  agòch, toujou sèvi èvè-nou Gwadloup/Matinik.

Sé grangrèk an-nou la, séla ka chèché pwan pouvwa adan politik a Linivèsité-la, pou trapé o pli bon zo,  yo pé pa di yo pa sav sa. E si magré yo plis ki konnèt sa léta vlé, ki jé-bésé léta ka jwé,  si magré yo konnèt konsékans sa kay ni pou péyi an-nou, si yo ka lésé vorasité agoulou a-yo pwan lanmen asi konprinèt a-yo, si yo pa vlé moli asi swèf a pouvwa é volonté divizyon a-yo, si yo pa vlé vwè sé jistikont sa Léta ka atann yo fè, pou i lavé men a-y aprésa kon Ponce Pilate fè, pou nou trapé anni on ti kyoukyout linivèsité, on linivèsité pou timoun a maléré, si yo pa vlé moli asi sa : alòs fo yo sav  yo MODI. Gangann an-nou, kèlanswa la yo yé ka modi-yo. MALEDISYON ka touvé-y k’on kabwèt a bèf, i ké pwan tan i ni pou i pwan, mé i ké fini pa tonbé asi-yo on jou k’on mato asi fèblan a mason, asiré pa pétèt. Alòs, penga vini chigné aprésa é mandé p’on kalité bondyé padon, mandé : ka an fè ? Poukisa ?

 Bouch an-mwen sé bouch a kabrit. Zòt pé kwè-mwen.

èKtò.

 

Bwètamo : vocabulaire.

Alèkilé : en ce moment.

Boulvès é trafalga : remue-ménage, désordre.

Chiraj : déchirement, dissensions.

Doubout-oka : prêt à la riposte.

Gangann : ancêtre.

Gerec : Groupe d’Etude et de Recherche en Espaces Créolophones.

Grangrèk : savant, mandarin.

Jé-bésé : jeu à qui perd gagne, à malin malin et demi.

Kifè / kifèwvwè : si bien que.

Konmdifèt : en effet.

Kyoukyout : croupion.

Lak : appâts.

Totoblo : brigandage.

Wélélé : scandale.

Zen : hameçon.


« TAN-LA MARÉ » : PENGA KOULVAN !

Tan é Sézon 9

« TAN-LA MARÉ » : PENGA KOULVAN !

par Hector Poullet
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Partager: 

Tout bèt jenné ka mòdé  on tipawòl pou espliké, si tan-la maré sa pé sé davwa i jenné é kidonk i ni  figi-la i ni la, on figi a on mové moun, oswa figi a on moun i kòlè. 

Niayaj chiktayé ka kouri douvan van, malfini ozabwa ja pwan hotè pou vin alabri jik anho montangn. Dèyè lorizon on vyé van anrajé  anbiskadé ka toubiyonné asi-y menm akwèdi on toro ankaraktè kay jété kò a-y tèt bésé  asi  sé ti-lilèt Lakarayib-la. On zik-van ka vin piké vyé van anrajé-la  k’on mouch-kongo ka piké on bamou-pòtorik,  pa anho, pa anba, adwèt oben agòch é mi  mové van-la ka kouri-fou, i ka pwan fòs, ka pwan balan, ka mouchté, épi ka déboulé alamonté oswa aladésann asi sé bannzil an-nou la. I mansousyé krazé tousa i jwenn douvan-y, i ni onsèl zyé blan tèlman i kòlè. Niyaj ka krévé kon pwa si difé, lavalas ka dégèl-désann, labou é wòch ka déboulé,  tout pyébwa ka batchat, fèy ka raché, branch ka pétayé, moun ka barikadé adan kaz a-yo, rivyè ka débòdé, ka chayé-désann tousa yo kontré asi chimen a-yo, wasou ka séré kò a-yo anba wòch, lanmè ka waché asi kay, moun enkyèt ka priyédyé, déserten ka hélé : anmwé !

Mé ka sa yé zik-van ? Epi ola gwovan-la té sòti avan i té vini fè koul kòlè a-y kotésit, mové kon bèf ka bat ?

Tini dé koridò ola on van chajé évè dlo-lapli - Fwansé ka kriyé-y alizés, Anglé tradewinds, pangnol barlovento-  ni labitid fè kouskouri, yonn p’asi Nòdéé  onlòt p’asi Sidé. Zik-van la sé zòn ant dé tropik ola van ka kontré. Zik-van-lasa  sé akwèdi on bikavan, oswa pitavan, konsidiré on pitakòk pou van,  ola sé dé kourandè-la ka vin bouré. Silon pli fò-la bikavan-la ka déplasé p’asi anho, p’asi anba, p’asi douvan, p’asi dèyè, akwèdi dé bouk-kabrit ka goumé, kòn kont kòn.  E mi gwo-van la ka débaké sòti dépi p’asi Lafrik adan on pousinyè-siklòn ! I travèsé tout Loséyan Atlantik lib kon kabrit an savann, épi silon sa i kontré an chimen, i pé vin mò kotésit oswa vini on sakré bèf. An moman-lasa sé météològ-la ka ba-y on non. Tala i sòti fin pasé la yo kriyé Matyou. I travèsé pou ay fè dézòdyè a-y adan ondòt péyi, Ayiti, Kiba oben Laflorid.

Labadijou kay pou kasé, gounouy é krikyèt ka bay-lavwa,  kouté yo chanté : « Bon van misyé Matyou mé tanpri-souplè ! On bonvan sé sa nou ka mandé ou divini mizi ou ka vansé, on bonvan pou arèsté fè moun, kaz, pyébwa, lanati, méchansté ! ».

Bwètamo : vocabulaire.

Ankaraktè : de mauvaise humeur.

Bamou-pòtorik : de l’espagnol « vamos ! » prononcé « bamos ! » injonction des vachers portoricains au moment de faire avancer les bœufs en provenance de Porto-Rico. En créole « bamou » désigne ces bœufs eux-mêmes.

Batchat : s’affoler, perdre le nord.

Bikavan : fosse pour vents.

Dégèl-désann : dévaler.

Fè kouskouri : faire la course, se poursuivre.

Koulvan : bourrasque.

Kourandè : courant d’air.

Malfini : frégate.

Mouch-kongo : taon.

Nòdé : Nord-Est.

Pitavan : arène pour vents.

Pousinyè-siklòn : couvée de cyclones.

Sidé : Sud-Est

Zik-van : ZIC (Zone Intertropicale de Convergence)

MATYOU : B….A MARÈN A-W !

Tan é sézon liméwo 10.

MATYOU : B….A MARÈN A-W !

par Hector Poullet
Image may be NSFW.
Clik here to view.
MATYOU :  B….A MARÈN A-W !
Partager: 

Vyé pawòl, mi sé sa ka rété-nou lèwvwè nou pa annéta rété doubout douvan  boulvès a lavi.  Menmjan pou di tousa ki fèt an lanmè a pa fòt a réken, vougaré lanati pou di-y i pa ka fè-nou pè é nou pé ké janmen mété jounou atè ni douvan lenjistis, ni douvan tigonnaj kèlkanswa la yo sòti, kanmenmsi sa té ké ta Bondyé.

Sa vré, ni dòt mannyè pou réaji kontèl lè an té timoun. Nou té ka sizé douvan pòt a kaz-la é nou té ka chanté : Lanj Gabriyèl pwan lapli voyé solèy !

An tann réflèksyon-lasa an bouch a Ayisyen Labityé, ki ni timoun oben fanmi Jérémi, OKay, OPòwsalu. Yo di-mwen : «  Sé volonté a Gran-Mèt’la », « Gran-Mèt’la sav sa i ka fè ». An té ké  anvi di-yo Gran-Mèt-la yo ka di la ni bon do, sé on vèglaj, « on vèglaj » poudavwa fò pèp-la pwan labitid asèpté sa ki pa nòz asèptab. Men, an gadé sa pou mwen, padavwa mwenmenm mwenmen an mwen an té konkonm san grenn, é an pa té ni ayen dòt pou yo annisòf rété san fè ahak douvan malè a yo.

Asiré pa pétèt, sa fasil modi syèl-la, montré-y on kyòk, pwomèt-li on volé a démiziré, on chalanndé,   ki té ké rèvanch an-nou ! Men sé moun rèskonsab-lasa yo pa té ké ka ègzisté ? Sé moun a tout malè-lasa osèryé, rèskonsab davwa Ayiti ké ay pi mové an pi mové, dè katastwòf an katastwòf ? Gouvèlman ayisyen sé vré, sé on bann sanblan gidonnè a on swadizan gouvèlman, ès yo ni on kenkonk pouvwa oben on volonté pou chanjé kalanswa? Dèyè gouvèlman-lasa, on sanblaj konséyé jiridik, tèknik, on kyolé ONG, on lawmé yo ka di MINUSTAH é administrasyon ka di yo véyatif asi sitiyasyon-la. Yo ka sòti toupatou, an tout chouk, kontèl  mouch a kaka, yo ka pwan lèv adan mizè tout koté asi latè.

Pou jis rédé-nou fè on konparézon, ondòt péyi koté noumenm ka touvé mannyè pou mèt popilasyon-la an sékirité adan on bik yo prévwè pousa. On péyi ki an mizè, san pwotèksyon a " l’Oncle Sam", san ONG, san ONU. Ka nou ni pou di asi sa ?

Dèmen planèt-la anplen ké vini ka pléré on fwa ankò asi sò a Ayiti. Yo ké voyé kantité matéryèl, manjé é tèknisyen. « Gouvèlman ayisyen » ja mèt-anpangad : A pa adan on chalbari anpangal sa ké pé fèt. Sa pou moun konpwann « san nou pwan pa an nou !»

Es fo-nou pléré, ès fo-nou ri ?

Sa ka fè-mwen chonjé tipwòl-lasa Dyab ka mayé fi a-y dèyè légliz lè solèy ka kléré anba gwo lapli. Kivlédi : ri é pléré anmenditan. kifèwvwè mwen anvi chanté : Lanj Gabriyèl pwan lapli voyé solèy !

 

L’insulte est tout ce qui nous reste quand nous nous sentons impuissant devant les coups du sort.  Comme un aveu d’un début de révolte, menacer le ciel du poing comme pour lui dire qu’il ne nous fait pas peur, que nous ne nous résignerons jamais à subir l’injustice et l’acharnement d’où qu’ils viennent, fut-ce de Dieu lui-même.

Bien sûr il y a l’autre attitude qui s’apparente à celle que nous avions quand j’étais enfant. Nous nous asseyions devant la porte de la case et nous chantonnions : Lanj Gabriyèl pwan lapli voyé solèy !

J’ai entendu cette réflexion de la part d’Haïtiens de l’Habituée dont les enfants ou les parents sont à Jérémie, aux Cayes, ou à Port-Salut, qui m’ont dit : «  Sé volonté a Gran-Mèt’la », « Gran-Mèt la sav sa i ka fè ». J’aurais eu envie de leur dire que le Grand Maître en question a bon dos, ce n’est qu’un leurre, « on vèglaj » pour que les peuples gardent l’habitude d’accepter l’inacceptable. Mais je m’en suis bien  gardé car je n’avais moi-même rien d’autre à leur proposer, sinon mes imprécations d’impuissant.  

Bien sûr il est facile de maudire le ciel, de lui montrer le poing, de lui promettre une raclée qui sera notre revanche. Mais les vraies responsables humains de ce désastre, responsables du fait qu’Haïti ne peut aller que de désastre en désastre, de catastrophe en catastrophe, ces responsables n’existeraient-ils pas ? Le gouvernement haïtien bien sûr, mais les membres fantoches de ce pseudo gouvernement ont-ils un quelconque pouvoir, ou volonté de changer quoi que ce soit ? Derrière ce gouvernement un aéropage de conseillers juridiques, techniques, une kyrielle  d’ONG, une armée dite MINUSTAH, des administrations bienveillantes. Ils sont  de tous horizons, de toutes origines qui, tels des rats dans un fromage, se repaissent de la misère du monde.

Juste à côté comme pour mieux nous aider à comparer, un autre pays également sous développé, mais sans protection de l’Oncle Sam, sans ONG, sans ONU, trouve les moyens d’évacuer la population dans des centres prévus à cet effet. Que faut-il en tirer comme conclusion ?

Demain toute la planète viendra une fois de plus pleurer sur le sort d’Haïti. On enverra des tonnes de matériel, de nourriture, de techniciens. Le « gouvernement haïtien » a déjà prévenu : il n’est pas question que cela se passe dans le désordre. Entendez « sans que nous n’en prélevions notre dîme !».

Faut-il pleurer, faut-il en rire ?

Cela me fait penser à l’expression Dyab ka mayé fi a-y dèyè légliz  quand le soleil brille sous la pluie battante. Autrement dit : rire et pleurer en même temps. J’ai envie de chanter  Lanj Gabriyèl pwan lapli voyé solèy !

 

 

 

Post-scriptum: 
(Sé Loyiz Antonen, mètlékòl an kréyòl i mofwazé on tèks Ektò Poulé té maké an fwansé jòdi 8 0kt. 2016 pou Montray kréyol)

S. TELCHID Lonnè é Rèspé

S. TELCHID Lonnè é Rèspé

Hector POULLET
Image may be NSFW.
Clik here to view.
S. TELCHID Lonnè é Rèspé
Partager: 

S. TELCHID : Lonnè é Rèspé ba-w !

Ni on tan, lè dé nèg té ka kontré, dé nonm, dé fanm, on nonm on fanm,  oswa lè on moun té ka rivé adan on sanblé, i té ka di : Lonnè ! épi lòt-la oben sé lézòt-la té ka réponn Respé !

Jòdi-la, sa on jan pasé dimòd é lonnè é rèspé vini on jan pou di on moun Mèsi pou sa ou fè, nou ka rèspèté-w !

Oswè-la nou ka di Lonnè é Respé Ba Silvyàn Tèlchid.

Mèsi Silvyàn : Ou pa  lengwist,  ni espésyalis  an sosyoloji, ni èspikoloji, ni ètnoloji , ni pédagoji, ni pon kalité biten an ji, ou sé anni on métrès-lékòl kon tini onlo, mé ou ni on fòs té ka di-w fo rédé sé timoun-la, séla i té pli andifikilté la èvè lang fwansé-la, té fo fè on mannèv pou rédé-yo sòti anbajouk-lignorans, rédé-yo vwè douvan-yo : Lonnè ba-w Silvyàn !

Mèsi Silvyàn : Ou konpwann pou té rédé sé timoun-lasa vwè douvan-yo, té fo débarasé-yo èvè tout idéoloji kolonyal-la yo ka fouré an tèt an-nou la,  té fo yo sav yo ni on dèkwa andidan a-yo, adan istwa a-yo, istwa a fanmi a-yo  pou yo kontan sa yo yé. Té fo yo té arété wont-yo.  Ou konpwann sa té vré ba sé timoun-lasa, mé sa té vré ba-noutout é  dabò pou konmannsé té fo nou enmé-nou, enmmé-nou noumenm an-nou, enmé sa nou yé, enmé lang-la nou ka palé la, po-la nou ni la, chivé-la nou ni la, é gadévwè adan mès é labitid an-nou ka pou nou gloriyé, ka pou nou kritiké.  Pou sa té rivé fèt té fo montré bèlté a lang kréyòl-la.  Lonnè ba-w Silvyàn !

Mèsi Silvyàn : Ou suiv fil a-w, pou nou té gloriyé lang an-nou san nou wont-li té fo moun andèwò woukonnèt li pou on lang kon tout lang é pousa té fo nou ni on diksyonnè a lang-lasa, chèché tout vokabilè moun ka sèvi tibwen toupatou an Gwadloup, mété tousa adan onsèl liv pou noutout pé rivé ni-y anba menm an-nou. Mé pou sa té rivé la,  té fo chèché kijan pou maké lang-la, on jan senp dapwé sé son a lang-la limenm, pou toutmoun rivé li-y san yo mélanjé èvè lang-la i té sèvi-y sous la, kivédi lang fwansé. Ou woulé èvè dòt asi prèmyé-prèmyé diksyonnè kréyòl /fwansé-la. Lonnè ba-w Silvyàn !

Mèsi Silvyàn  Mé apa té toudi fè diksyonnè, pou sa té rété ant noumenm é noumenm an-nou, pou fèmé lawonn,   té fo moun andèwò yo osi té pé apwann lang an-nou, té fo yo touvé-y bèl, té kontan palé-y èvè nou, menmjan pou tout lang. Ou woulé asi tou prèmyé-prèmyé métòd pou moun andèwò apwann palé kréyòl. Lonnè ba-w Silvyàn !

Mèsi Silvyàn :  Mé tousa pa té sa, té fo montré kijan tèks litérati an lang  fwansé té pé mofwazé an lang  kréyol, é montré kijan sa té ni onlòt bèlté moun pa té konnèt. Sé konsa ou touvé-w ka mofwazé Fab à Lafontaine an kréyòl, mé osi téyat a Molière, Bertolt Brecht, Roger Martin du Gard, Jacques Roumain, Jean Cocteau, Aton Tchékov. Onlo adan sé tèks-lasa pa an liv jik jòdijou é té ké fo moun i ni sé orijinal-la sanblé-yo tout adan onsèl liv. Kèlanswa lè sé pyés téyat-lasa vin jwé onlo moun dékouvè bèlté a lang an-nou é sa fè onlo moun i té kont kréyòl chanjé bò. Lonnè ba-w Silvyàn.

Mé a pa tout !  Té fo fè zouti pou fè lékòl an kréyòl .Bwa pou nou alé  té yonn adan-yo, mé ni onlo dòt. Té fo montré nou ni on kalité fwansé nou ka palé kotésit i pa toutafètmant fwansé-fwansé mé i pa kréyòl nonpli, ou fè on diksyonnè fwansé ozantiy. Té fo sonjé tout kont é léjann Gwadloup, ou fè Tichika té fo montré Dominik é Gwadloup sé frè é sè, ou maké Trovia de la Dominik,  té fo… mé nou ké bout padavwa tan-la kout. Mèsi Silvyàn Lonnè é Respé ba-w pou tousa ou fè pou nou té woutouvé pwòp lonnè an-nou é pou yo rèspèté-nou.

28 okt. 2016. Èktò    

Dé (2) DIKSYNNÈ KREYÒL MAGALANT

Linivèsité Bouliki 1 : Diksyonarik, Lèksikomatik épi « amat-heuristique »

Dé (2) DIKSYNNÈ KREYÒL MAGALANT

Hector POULLET
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Dé (2) DIKSYNNÈ KREYÒL MAGALANT
Partager: 

Misyé Robert Berrouët-Oriol linguiste terminologue, sòti maké on artik, sé Alain Rutil i voyé-y ban-mwen- Mèsi Alen.

Tit artik-lasa sé :  « le Dictionnaire numérique du créole haïtien : mirage, amateurisme ou labeur de haute exigence scientifique »

An pa kay kondansé sa langannis tèrmilog-la  maké adan artik-lasa, pou pa déformé réflèksyon a on grangrèk, si sa ka entérésé-zot, zòt i ka li mwen, chèché artik-la asiré zòt ké touvé-y.

Kanmensa lè an li sa, sa nòstwòm maké,  sa fè mwen sonjé on istwa pa ni onlo moun i viv-li èvè mwen a Maripasoula èvè labé Barbotin é Anngret Bollé :

Istwa a dé diksyonnè kréyòl Magalant.

Yékrik !

Labé Barboten an té konnèt li Opòlwi an 1952 sé li i té labé kominin-la lè Monségné Gai vini fè-nou fè konfirmasyon.

Labé Barboten an woutouvé-y Senlwi, Magalant, sèz lanné aprésa an 1968-69 lè an touvé-mwen pwofésè an kolèj a komin-lasa. Marie-Huberte Tancons é gason a-y té suiv labé-la tou sé lanné-lasa dépi Opòlwi, yo té pé rédé-y miziré diférans ant kréyòl Granntè é kréyòl Magalant.

Epi an woutouvé Barboten a Maripasoula an oktòb 1989 : sa pasé apré 6ème kolòk a Komité Enternasyonal étid kréyòl. Nou té on tikrèy moun i té pwan avyon Kayenn pou ay kontré Barboten èvè Annegret Bollé jis Maripasoula. Labé-la té kòlè bon kòlè-la, parapòt a misyé Henry Tourneux. Mé ka i té pasé ?

Yémistikrik !

Labé Barboten rété pasé 2O lanné Magalant é menmjan èvè sé misyonnè antanlontan-la,kontèl Raymond Breton i té fè dictionnaire Caraïbe-Français,  Barbotin entérésé-y a péyi-la k’on amatè. I fè onlo wouchach asi arkéoloji arawak, onlo wouchach asi moulen Magalant, épi asi kréyòl-la yo ka palé asi lilèt-lasa. Onlo amatè, padavwa yo sav yo sé amatè é yo sav dèmen moun ké di travay a-yo pa té sèryé, Barbotin pwan tan fè on travay lèksikoloji èvè onpil pokosyon épi…avan sa té sòti blipman an liv i pwan on dènyé pokosyon : i mandé msyé Henry Tourneux gadévwè sa ba-y, é mété-y adan on jan syantifik.

Misyé Henri Tourneux pa té nenpòt kimoun, i pa té ti-kakazwa : « chercheur au CNRS est l’auteur de plusieurs travaux sur des langues africaines. Il a également participé à l’élaboration du Ti diksyonnè Kréyòl-fransé, Dictionnaire élémentaire créole haïtien-francais (1976 ée. Hatier/Caraïbes) etc… (E mwen i té ka kwèdi sa té Alain Bentolila i té fè ti-diksyonnè-lasa !)

Tousa pou di Barbotin té ay mandé on mètamangnòk- grangrèk rédé-y fè on bèl travay SYANTIFIK !

Eben mésyédàm zòk ka li-mwen eskizé-mwen mé mi kijan grangrèk-la kouyonné labé amatè-la.

Dabò pou yonn : i ba diksyonnè-la non « Dictionnaire pratique du créole de Guadeloupe » Karthala/ACCT 1990. Pou sa té fèt nostròm « konplété » travay a Barbotin èvè on pakyé mo i ay pwan adan diksyonnè MLPT - an tan-lasa PTM-  mo moun Magalant pa ka sèvi adan palé a-yo.

Epi pou dé :  Tourneux mété non a-y an prèmyé «  par Henry Tourneux et Maurice Barbotin » kanmensi adan déontoloji a lédisyon yo toujou mété sé non-la dapré lòd alfabétik, li i mété ta-y douvan.

Kidonk Labé-la té kòlè yo trafiké travay a-y ! Alòs Annegret Bollé pwomèt-li i té ké pibliyé véritab travay a-y, sa i fèt an1994 asi non : « Dictionnaire du créole de Marie-Galante ». Kreolische Bibliothek. Si zòt ni diksyonnè-lasa, viré wouli « avant-propos »-la.

Yémistikrak !

Anfinaldikont ka nou pé di asi istwa-lasa ? Asiré zòt ja konpwann palé-la, menmsi i onjan an parabòl, mé sonjé on tipawòl bòkaz nou ka chalviré pa annèspré :

« Zafè Kabrit, sé zafè Mouton ![1] »

Grangrèk adan biwo a-yo ka pwan tan kalkilé asi lang-la, sé métyé a-yo, amatè yo asi téren-la ka kontré laréyalité a lang-la, ponmoun pa ka péyé-yo pou sa, sé pasyon a-yo. Amatè é grangrèk si yonn pa ka rèspèté lòt nou pé ké janmé rivé vansé davwa travay-la pou fèt anlyannaj èvè lonnè é rèspé é pa fèt pou yonn ka voyé méprizasyon ba lòt.

Wabap ! Mèsi. Onchaj.

 

 

Bwètamo :

Annèspré : volontairement.

Kakazwa : moins que rien.

Kanmenmsa : cependant.

Kanmmenmsi : bien que.

Kidonk : ainsi.

Langannis : linguiste.

Mètamangnok : patron.

MLPT / PTM : Montbrand, Ludwig, Poullet, Telchid.  

 




[1] Tipawòl-la ka di «  Zafè Kabrit,pa zafè Mouton.

 

DECOI é DECA

Linivèsité Bouliki 2 : Diksyonarik, Lèksikomatik épi… Romanistik

DECOI é DECA

Hector POULLET
Image may be NSFW.
Clik here to view.
DECOI é DECA
Partager: 

« Sé grenn-diri ka plen sak diri. »

 Si zòt konnèt DECOI asiré zòt ja vwè jan tipawòl-lasa vré toubòlman.

Si zòt pa konnèt DECOI, lésé-mwen, moun Bouliki, ba-zòt fré-la :

Ka i DECOI ?

Dictionnaire Etymologique des Créoles français de l’Océan Indien.

4 gwo liv an dé moso maké asi 2 kolòn séré.

Prèmyé mòso-la limen a-y sé twa gwo liv : 1- mots d’origine française A-D ka fè 450paj

                                                                                   2-                    ‘’                          E-O             391paj

                                                                                    3-                    ‘’                         P-Z             376 paj

Désyèm mòso-la kanta-y sé onsèl gwo-liv : 4-  mots d’origine non-française ou inconnue

                                                                                                                                                596 paj

Zòt sav konté mézanmi : 1813 paj !

On travay konsa pa travay a amatè. A pa travay ou ka fè tousèl a-w. Sé on travay sèryé a on ékip-moun èvè on fòmasyon pou sa anba dirèksyon a Annegret Bollée. Yo woulé dépi 1980 jis an 1996. Sa  fèt èvè finansman  a la Deutsche Forschungsgemeinschaaft plis on kontribisyon-lajan ankò a la Forschungsförderung a Linivèsité a Bamberg.

Tousa pou di sé asi kréyòl-fwansé, mé a pa lajan ni gouvèlman fwansé ni pon linivèsité fwansé mété.

An près wont pou nou ka di nou sé fwansé !

Kanta pou sé péyi-la ola yo ka palé sé kréyòl-lasa,  kivédi : Laréyinyon, Moris, Rodrig, Sésèl , nou pa bizwen mandé.

Woulo pou péyi-la ola yo fè travay-lasa !

Woulo pou sé moun-la i fè-y la.

 Nou pa menm bizwen nonmé non a péyi-la, zòt ja tout konnèt.

4 gwo bèl sak diri wi ! Mi on bèl dèkwa pou plen vant an-nou, nou i sitèlman grangou, si tèlman fen, konésans asi kréyòl ! Kanta sé grenndiri-la yo, sé sé  enfòwmatè é tit a liv la yo sèvi èvè yo la : 71 enfòwmatè !

E pou zòt byen konpwann hotè travay-la asi Kréyòl Loséan Endyen, nou jous vwè yo sèvi déparfwa èvè Diksyonnè kréyòl Magalant a Labé Barboten, tala menm nou té ka palé-zòt adan artik douvan-la.

Kibiten ? Zòt té ké vlé sav ola yo pé touvé travay-lasa ? Awa, sèlbiten fo zòt sav zòt pa kay touvé-y pasi kotésit an ponjan, annisòf si zòt ka frékanté grangrk  Linivèsité. Sé pousa nou trapé-y nou, a Linivèsité Bouliki ! Si réyèlman sa ka entérésé yonndé adan-zòt vini konsilté-y koté-nou.

E, gaysa ! An obliyé palé-zòt dè DECA-la : Dictionnaire Etymologique des Créoles-français d’Amérique.

Eben, dapwé sa on moun ka travay adan menm ékip-la di-nou lòtjou adan gran sanblé-la té ni asi kréyòl-la, i pa kay tadé pou sòti. Yo ka woulé rèd asi-y sé jou-lasa.

Asiré pa pétèt i ké pli gwo pasé DECOI-la.

Asiré kou-lasa Gouvèlman-fwansé la pa kay lésé Lalmangn woudoublé-y ankò, i dwèt  finansé tala pou tann é konpwann ! San palé sé Kolèktivité-majè an-nou la : labitid a-yo dépansé on pakyé lajan pou fè kréyòl vansé !

Asiré i ké distribiyé kotésit kon ti-pen é zòt kay pé touvé-y pou près-granmèsi adan tout livandri Gwadloup kon Matinik. Sé pèp an-nou la ké ni on bon DECA pou yo mété anba dan a-yo.

Kantan-mwen, mwenmenm an-mwen, an ka di tout ékip-lasa mil mèsi, yo ka fè sa nou amatè nou pa néta fè kotésit, san onsèl éwo pou rédé-nou. Mandé Afarèl i fè diksyonnè kréyòl Matinik konmen lajan éditè a-y ba-y pou 2 tòm diksyonnè a-y la. Dapré sa an konpwann éditè a-y fè-y  sav fo Afarèl té péyé-y, li éditè-la, pou i té asèpté pibliyé sa ! Sa té ja menm biten pou nou osi èvè Hatier-Antilles an 1984 !

Pou toutmoun byen konpwann lentéré wouchachè alman toujou pòté pou étimoloji, ki lentéré yo tini adan travay-lasa fo zòt sav ka ki té Wartburg, W. von, davwa yo ka sèvi onpil èvè FEW : Französisches Etymologisches Wörterbuch. Ay èché, lè zòt ké touvé zòt ké konpwann.

A pa jòdi ni yè adan on péyi ola pa jan té tini santralizasyon yo toujou sèvi an Fwans pou éliminé tout lang réjyonal, a pa jòdi ni yè sé Alman-la ka woulé pou konpwann é rèspèté pwoblèm lang ka pozé pou chak varyété a sé lang alman-la é kidonk yo fè-y pou Fwansé épi pou Kréyòl.

Wabap ! Nou bout.

 Mèsi onchaj !

Bwètamo.

Adan artik-lasa pa près ni mo toutmoun pa konnèt annisòf sa i maké an lang alman, mé pa mandé-mwen, malérèzsò an pa ka palé lang a Göethe. Kanmenmsa an sèvi èvè :

 

Grangou : affamé. (Cr. Ayisyen)

Livandri : librairie, kivédi on koté ola yo ka vann liv.

Konfèdmanti a pa on mo kréyòl kotésit é an pa envanté-y mé an ka touvé-y bèl. An toujou tanndi mo-lasa té sòti adan kréyòl Loséan endyen. An konpwann-dè-di an té kay touvé-y adan yonn sé gwo liv-la nou ka palé la. Awa, i pa adan. Kèk mo kèk amatè kréyolis envanté ankò : pou fè bèbèl.

Viewing all 71 articles
Browse latest View live